Mimi v Austrálii - Rozhovor

By Linda Taylor - 7:06:00



Ahojte, som späť s trošku netradičným článkom. Rozhodla som sa svoj blog obohatiť o viac skúseností a tak, Vám počas februára prinesiem každý týždeň jeden rozhovor. Kedže môj blog je zväčša o cestovaní a fitness, tak i dievčatá, ktoré som pre Vás vyspovedala, som vybrala podľa tejto tématiky. 

Pre dnes som si vybrala Mimi Švecovú, ktorá pochádza z Nitrianskeho kraja ako i ja a momentálne strávi nejaký čas v Austrálii. Kedže Austrália je krajina, ktorá svieti na mojom Travel Liste,  tak mi rozhovor s ňou o jej živote prišiel ako dobrý nápad a rozhodla som sa ju trošku vyspovedať, ako  pre Vás tak i pre seba. 
Mimu nájdete na sociálnych sieťach ako je  Instagram a jej blog www.mimisvec.eu, kde nájdete pár článkov, ktoré píše pre svoju rodinu a kamarátov.




1. V krátkosti sa nám predstav a povedz niečo o tom, prečo si vycestovala do Austrálie.

Ahojte, volám sa Mimi mám 19 rokov. Som dievča ako každé iné, zaujímam sa o zdravý životný štýl, cestovanie, módu, šport a trávim čas s priateľmi.
Odmalička je môj cieľ študovať medicínu, takže po maturite bola jasná voľba kam moje kroky budú smerovať. Samozrejme s medicínou to nie je také jednoduché a mne sa nepodarilo na prijímacích skúškach uspieť. Rátali sme aj a touto možnosťou a vždy bol záložný plán " Mimi pôjde do Austrálie a skúsi o rok", Moja teta tu žije s manželom už 13 rokov, takže to nebola pre mňa ťažká predstava. Pobalila som knižky, shortky a som tu. Mojej tete sa narodil medzičasom syn, takže jej rada s ním pomáham, čomu sa vytešuje pretože Flecher je riadny prípad. V Austrálii som už pol roka a pred sebou mám posledné tri mesiace, ktoré sa snažím užiť si naplno.



2. Aké boli tvoje prvé dojmy a pocity po príchode?

V Austrálii som druhý krát, ale moje dojmy boli vždy rovnaké. Veľmi pozitívne. Je to krajina s krásnou prírodou a myslím že ani rok nestačí, aby človek všetko videl. Ja pochádzam od Nitry a niekedy keď som v Bratislave mám pocit, že som v inom svete a zase keď som len vo Viedni, zase je to iné. Čiže tu bolo pre mňa všetko nové, zaujímavé a ten pocit ešte doposiaľ nevyprchal.




3. Je niečo, na čo si v Austrálii nevieš zvyknúť?
Rozmýšľala som nad touto odpoveďou a chcela som povedať rázne NIE.. Mala som možnosť navštíviť už aj iné krajiny, ale v Austrálii sa cítim vážne "ako doma". Potom ma ale napadlo, že si neviem zvyknúť na austrálsky slang, ktorého zoznam je asi dlhší, ako zoznam odoberatelov Kim Kardashian.




4. Ako by si opísala povahu a život Austrálčanov?
Ľudia sú tu veľmi milí, hocikam prídem, hneď sa ma pýtajú, ako sa mám, či potrebujem pomôct a podobne. Dokonca keď do niekojo omylom buchnem ,zvykne sa mi prvý ospravedlňovať on. Ľudia sú tu veľmi ohľaduplní a to myslím vážne, či už v obchodoch alebo na cestách. Život je diametrálne odlišný, ako život v Európe. Už len cestovanie. V Európe sme za tri hodiny v inej krajine a pripadá nám to neskutočne dlho. Tu si s kamarátmi povieme "dnes ideme tam kúsok na pláž" z čoho sú tri hodiny v aute. Austrália ma naučila trpezlivosti a predstava jednodňového výletu do Košíc, mi je sympatická.




5. Je niečo, čo ti bude na Slovensku chýbať?
Určite áno, odkedy sa mi blíži koniec pobytu, idem po pláži alebo v meste a hovorím si, ako veľmi mi to chýba to tu chýba už teraz. . Bude mi chýbať taká bezstarostnosť v tom, že tu nikto nerieši či som v obchode bosá, čo mám oblečené a podobne. Budú mi chýbať pripomienky, či je Slovensko časť Ruska alebo Fínska a či máme doma aj Coca-Colu. V nesposlednom rade, mi vždy najviac z Austrálie chýba moja teta, ujo a teraz aj malý Fletcher.




6. Ako milovník jedla, sa musím spýtať i na to. Je pravda, že Austrálčania si potrpia na kvalite potravín?
Toto záleží od konkrétneho človeka. Súdiac podľa niektorých košíkov v obchodoch, sa podľa mňa nelíšia od tých amerických. Iný pohľad je, či sú tu kvalitné potraviny. Áno sú, sú ľahko dostupné, sú tu lepšie zľavy a ceny sú také isté ako na Slovensku. Čo je smutné, pretože tu je minimálna mzda 19$/h a na Slovensku je koľko? 2€/h? Niekedy tu ale ľudia preháňajú a pripadá mi, že chcú byť viac zaujímavý. Pýtať sa v kaviarni chúďa čašníčky, či losos ktorého bude mať v bagete, je z voľného chovu alebo nie, je podľa mňa už extra trieda. To, že v jedalničkoch je tu písané " omelet from free range eggs" - omeleta z vajíčok z voľného chovu, je úplne normálne.




7. Máš možnosť cestovať a spoznávať tak i iné miesta ako je Brisbane?
Keď som tu bola prvý krát, cestovala som viac, pretože som tu bola vyslovene kvôli tomu. Bola som v Sydney, navštívila som aj Nový Zéland a všetky najpopulárnejšie miesta v okolí. Teraz sa snažím chodiť skôr na pláže, kde nechodí až tak veľa ľudí. Dosť obľubujem prechádzky a hiking a snažím sa aspoň každé tri týždne ísť na jeden z ostrov nablízku. Mám za sebou dva, uvidím ako to pôjde ďalej. V marci, pred odchodom sa chystám ešte na víkend v Sydney.



8. Jedna otázka ohľadom biológie. Je pravda, že obrovské pavúky a hady sú v Austrálii súčasťou bežného života ?
Áno, pravda to je. Pokiaľ som ich však nevyhľadávala a nemyslela na ne, nejako som ich nevidela. Teraz som začala a naposledy som skončila s pavúkom veľkým ako moja dlaň na stehne. Treba si tu kontrolovať stále topánky, pretože sa radi schovávajú. Jašterice,hady a gekony sú úplne normálne. Gekona mám myslím aj teraz v izbe, ale už som sa odosobnila. Myslím skôr radšej na koaly, wombaty a papagáje.


9. Čo rada robíš vo svojom voľnom čase?
Moje záľuby sa nejako Austráliou nezmenili, takže sa snažím chodiť pravidelne cvičiť. Od behania som tu upustila, pretože o 4 ráno sa bojím ísť sama behať a potom je už veľmi veľké teplo. Rada čas trávim s kamarátmi. Mám tu partiu Austrálčanov, ale dali sme sa dokopy skupina aj Slovákov a Čechov, čo je super. Na iné veci mi momentálne ani čas neostáva, ale snažím sa vždy robiť to čo ma momentálne baví a istým spôsobím napĺňa. Poväčšine je to varenie alebo jedenie. To sa už neviem rozhodnúť, haha.



10. Vieš sa snami podeliť o nejaké zaujímavosti ohľadom života v Austrálii?

Hneď prvá vec ktorá ma napadla, že deti od osemnástich rokov prispievajú rodičom na domácnosť. Nie všetky, ale nájdu sa také, čo áno. Na brigády chodia skoro všetci už od pätnástich. Ďalej napríklad večer v kluboch nemusíte platiť absolútne žiadny vstup ale ľudia pod 18 sa tam nedostanú. Oni kontrolujú ID každému, aj keď Vám je evidentne po tridsiatke. Taktiež pokiaľ nemáte osemnásť nemôžete byt po desiatej v podniku, kde sa nalieva alkohol a to ani v prípade, keď je s vami rodič. Výplaty sú tu týždenne, ale to je asi také známe. Vodičský preukaz si tu robia od šestnástich a musia najazdiť istý počet km s rodičmi a neskôr ešte sami a tak celý proces trvá cca 3 roky, čo však dáva istotu, že sú naozaj dobrý vodiči.



11. Tvoje plány do budúcnosti?

Mám momentálne plány prežiť v Austrálii, pretože tu sa človeka snaží zabiť aj strom a taktiež si to tu užiť najviac, ako môžem. Popritom sa však i učiť, pretože to je moja priorita. Mám už nejaké plány na leto s kamarátmi, ale snažím sa neplánovať, kedže neviem, ako dopadnú prijímačky. Chcela by som v lete cestovať po Európe a Slovensku. V septembri by som si priala odbehnúť v Košiciach polmaratón, ale nato musím začať okamžite znovu behávať. Ďakujem za Rozhovor

Mime ďakujem za krásny rozhovor a Verím, že i Vás zaujali nejaké nové informácie o Austrálii a živote tam. Mime prajem veľa šťastia a verím že tento rok sa jej sen o medicíne splní. To by bolo všetko a nakoniec mám pre Vás ešte pár fotiek<3




  • Share:

You Might Also Like

1 komentárov

  1. skvelý nápad s tými rozhovormi Lindi :) verím že vyberieš samých inšpiratívnych ľudí ako tuto Mimu.. obdivujem na nej že sa nevzdala svojho sna a cestu k jeho naplneniu si ešte dokázala takto pekne spríjemniť.. sama som v 3. ročníku na medicíne a veľmi jej držím palce, je to makačka ale keď chceš všetko sa dá :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za každý komentár :)