Back to England

By Linda Taylor - 6:36:00



Uffff....Asi nikdy by som nepovedala, že sa za rok naviažem tak na určité miesto, že mi bude chýbať. A už vôbec by som nepovedala, že to bude práve Anglicko.
Pamätám si, ako som mala posledný mesiac v anglicku a popri prechádzke mestom som si prvý krát skutočne uvedomila, že tam naozaj žijem. Rok som strávila tak ďaleko od domova a to len pol hodinku od jednej z najväčších metropol sveta. Wau...
Budem úprimná , no rok v anglicku bol pre mňa ku koncu trochu dlhý a dosť som sa tešila na zmenu.
Zmena prišla a ja si postupne uvedomujem že do anglicka a do života aký som tam mala sa už nevrátim. Je to zvláštny pocit. Rok som bola súčasťou rodiny, ich dom bol pre mňa ako vlastný a do kúpeľne som trafila už aj v noci po tme. Presne som aj počas tmy vedela kde je zapínač od svetla a naučila som sa otvárať aj tie prekliate vchodové dvere. Tak ako som poznala svoju izbu ktorá sa za ten rok zaplnila haraburdami, poznala som každú jednu miestnosť v dome a vedela som kde sa nachádza každá jedna, nepotrebná ,,somarina,,. Bol to ako môj domov.
Taktiež miesto, poznala som všetky skratky, vedela som, ktorá cesta domov z mesta je jednoduchšia, ktorá je zase kratšia, vedela som kde sa nachádzajú smetiaky, lampy a kde na mňa spoza plotu vyskočí stádo psov a o koľkej hodine stretnem na ulici susedných psíčkarov. Či už to bol starší pán s dvoma kóliami alebo chalan so svojim labradorom (toho som stretávala radšej). Vedela som, že keď pôjdem pre dcéru do školy o štvrtej tak sa budem predierať cez stádo študentov, ktorí vo svojich uniformách poletujú pred školou...Taktiež som po čase, v meste vedela podľa uniforiem rozoznať, z akej školy deti sú.
V obchode som vždy vedela, kde sú zľavy, kedy sa konajú trhy a aké sú otváracie hodiny. Dokonca som po roku spoznala aj predavačov na trhoch, u ktorých som celý rok, každý piatok nakupovala. Poznala som väčšinu spojov do Londýna a presne som vždy vedela, ktorý spoj je dlhý, ktorý je priami, ktorý stojí bližšie ku môjmu domu. V Londýne som poznala mapku metra už takmer naspamäť a vedela som, že z oxfordstreed sa nikdy nemám ťahať na TotanhamRoad pretože odtiaľ ide iba jedna line, ktorá išla úplne mimo.
Žila som tam iba rok a mám pocit akoby to bola večnosť, pretože sa to za rok naozaj stalo mojim domovom, ktorý som opustila.
Je to iné ako keď odchádzam z domu pretože viem že tam sa vždy môžem vrátiť. Ale to rodiny v Anglicku a do toho bezstarostného života tam, asi nie.
Ja som to tam naozaj milovala !
Celý ten čas som si to ani tak neuvedomovala, ako teraz. Sledujem viacero báb či už aupairiek alebo len blogeriek, ktoré pridávajú fotky z Londýna. Pri pohľade na fotky vidím pred sebou reálny obraz toho miesta, ako keby som tam stála. Na mieste, na ktorom som stála toľko krát a zrazu to je tak ďaleko. Je to zvláštny pocit. Pri pohľade na staré fotky mi neraz vybehla slzička a to nevravím o tom aké potoky sĺz som ronila pri tom ako mi v slúchatkách začala hrať hudba, ktorú som počúvala pol roka cestou domou z gymu. Presne som pri tom songu cítila tú atmosféru, miernu zimu, vôňu prírody a vlhkosť po daždi. Fuuu, z tohto sa budem dostávať dlho. Pár krát sa mi dokonca stalo i to, že som sa ráno zobudila a doslova som nevedela kde som...Stále som ešte kúskom v Anglicku a tak trochu si neuvedomujem že je to celé už za mnou....Ale kde sa niečo končí, niečo nové začína...A teraz prejdem na tú hlavnú časť a to su spomienkové fotografie. Takže na čo všetko spomínam?

....Na Guildford HighStreet, či už tú upršanú alebo vianočnú. Ale tiež tu občas vyšlo aj slniečko.

 ...Na pikniky v parkoch, kde väčšinou viedlo sushi.

 ....na anglické sviatky, či už Vianoce alebo Halloween.

 ...na Stoke Park a všetky prechádzky v ňom. Či už tie jesenné alebo tie v zime.

 ...na Londýn. Ako denný tak aj nočný. Proste Londýn nikdy nesklame, teda až pokiaľ nevstúpite na preplnenú OxfordStreet.

 ...na všetky nákupy, na ktoré ste na OxfordStreet potrebovali vždy poriadnu dávku trpezlivosti a energie.

 ...na moju izbu. Či už na moje legendárne instagramové zrkadlo, alebo na výhľad z postele.

 ...Na raňajky ktoré som sa tam naučila jesť. Či už tie vonku, alebo doma.

 ...Na školu a všetkou spolu sňou spojené, Cesta do školy, obedy, skúšky...

 ...na moju hostfamily. Či už na Amy alebo na Snowy.

 ...na zážitky a cestovanie. Hlavne môj milovaný Portsmouth a ThorpePark

 ...na gym. Predsa len som tam strávila asi najviac času. Hneď po mojej izbe a kuchyni.




...Na zážitky z Xfaktoru. Či už z kastingu alebo z Live show. Na obidve som čakala cez 8hodín.

....a na všetko krásne čo som tam zažila ♥

Spomienky mi ostanú na vždy ♥
Máte tiež nejaké miesto kde ste akokeby nechali Vaše srdce? Respektíve máte za sebou sťahovanie z miesta kde ste prežili dlhú dobu a máte tam veľa spomienok?




  • Share:

You Might Also Like

11 komentárov

  1. Odpovede
    1. Ďakujem veľmi si ma potešila lebo ja mám z neho obrovskú radosť :)

      Odstrániť
  2. Anglie je návyková :) Jsem tu teprve necelé 2 měsíce, ale už teď vím, že nebude snadné ji opustit. itchyfeetdiary.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To sa ti ani nečudujem !:) Na ako dlho tam si ? Inak sledujem tvôj blog a je super!:)Aj tvoje fotky mi pripomenuli anglicko ako som spomínala v článku :P

      Odstrániť
  3. Nádherný článok! Úžasné fotky! Anglicko je krásne. Ani sa ti nečudujem že ti chýba. :)
    Domi Lap

    OdpovedaťOdstrániť
  4. suhlasim so všetkym:) aj napriek tomu, že je to ťažká práca ale Anglicko je nádherné a ťažko sa opúšťa, ale ja sa tam ako aupair určite planujem vrátit!:)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ahoj, chtěla bych se zeptat jak jsi na to byla s angličtinou, než jsi odjížděla jako aupair do Anglie. Omlouvám,se pokud už na toto téma máš nějaký článek, popřípadě, jestli by mě někdo nasměroval...Jinak, máš naprosto úžasný blog, strašně dobře se čte :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za každý komentár :)