I don´t know where I am going...

By Linda Taylor - 17:56:00



but I am on my way....
Asi takto, by sa dala v jednej vete, opísať moja aktuálna situácia. 
Denne mi chodí veľa otázok ohľadom môjho života, respektíve ohľadom môjho spôsobu života.  Ako to, že som nechala vysokú školu a odišla som robiť Aupair do zahraničia. Čo mi táto práca dáva a či mi nevadí, že som ,,nevzdelaná,,. 
Každý rozumieme pojem ,,vzdelanosť,, inak. Pre väčšinu ľudí však znamená vzdelanie škola - základná, stredná, vysoká... Je naozaj vzdelanie o tom ? Áno, samozrejme nejaké to vzdelanie nadobudneme v škole. Ale povedzme si úprimne, vysokú dnes vyštuduje každý, takže o nejakom významnom vzdelaní, tu hovoriť nemôžeme. A keď chceme byť ešte úprimnejší, 80% študentov dnes študuje vysokú školu iba preto, pretože jednoducho vysokú školu vyštudovať musí. Strávia hodiny hľadaním škôl, na ktoré ich zoberú aj bez prímačiek, prípadne, kde sú prímačky ľahké. Nakoniec sa prihlásia na predmet, o ktorom prvý krát počuli pri vypisovaní prihlášky. V septembri, ale nastúpia hrdo na vysokú školu a na Vianoce sa už pripravujú na svoje prvé skúšky. Tlačia do hlavy veci, ktoré ich jednak nezaujímajú a onak ich v živote zo 90% nevyužijú. Nakoniec prídu na skúšku, ktorú im profesor nedá kvôli jednej zlej doplnkovej otázke. Pri tom ho nezaujíma ,že medzi Vami a ním sú 10 rokov záujmu v danej oblasti a že to nikdy, nebudete vedieť tak dobre ako on. Aj napriek tomu však na skúšku prídete znovu, len aby ste dostali kredity a mohli pokračovať v štúdiu, ktoré Vás nenapĺňa. To je to vzdelanie? 
Pre mňa vzdelanie znamená niečo iné a osobne pre mňa vzdelanie začalo po tom, ako som opustila školu. 
V škole som nebola nikdy tá vzorná študentka, ale to už asi viete. Už počas strednej školy som vedela, že škola nie je pre mňa. Keď mi niekto povedal, že sa musím učiť aby som si našla prácu, tak som vždy prevrátila očami. Učiť sa aby som si našla prácu?Naozaj? Je celý život o tom vyštudovať a nájsť si prácu ? A kde sú naše sny? Prečo školy produkujú zamestnancov a nemotivujú študentov ku tomu aby kráčali svojim smerom, za svojimi snami ? 
Povedzme si úprimne, koľko z Vás sa ocitlo v situácii že ste niekomu povedali Vaše sny, ciele a dotyčný Vás odbil slovami typu: Ale prosím ťa, myslíš si že svet čaká na teba? Myslíš si, že je to také ľahké? Radšej si nájdi prácu a nevymýšľaj.... a je toho omnoho viac. 
Najviac smutné na tom je, že mnohokrát zrovna tieto vety počujeme práve od rodičov a tak strácame odhodlanie a nádej.
Pamätám si, ako som mamine pred rokom aj pol oznámila že chcem odísť ako Aupair do zahraničia. A čo škola? to bola prvá otázka ktorá padla, dali sme však dokopy výhody, ktoré mi zahraničie prinesie a mamine som sľúbila že o rok budem pokračovať v štúdiu. 
Keď som jej pred pár mesiacmi volala na skype a oznámila som jej že v septembri sa chcem vrátiť na školu otázka znela trochu inak. Prečo? Hah, na ten jej pohľad nikdy nezabudnem . Samozrejme, že som iba žartovala.
Nie len ja, ale aj ona pochopila že škola nie je to čo ma robí šťastnou, že moje šťastie spočíva v plnení mojich snov. 
Odmalička som chcela cestovať a ku tomu som sa dostala. Prežila som nádherný rok v Anglicku, ktorý mi dal viac, než by mi dal rok na vysokej škole v odbore, ktorý som študovala. Našla som si priateľov, známosti nie len z Anglicka ale aj iných krajín a teraz mám istotu že keby sa chcem do Anglicka vrátiť, tak mám kde byť, viem si nájsť prácu ktorá mi dokonca bola aj ponúknutá no vzhľadom na USA som ju musela odmietnuť.A verte, bol by to good job, pretože som mohla robiť zástupcu na SK pre jazykové pobyty pre pani, ktorej som v Anglicku upratovala dom. Vedela že blogujem, že milujem cestovanie tak mi tu prácu navrhla...Dokonca ma nabalila kozmetikou, o ktorej vám onedlho niečo napíšem, hah.
Momentálne som v Španielsku, kde som opäť spoznala nových ľudí, naučila som sa zase inému spôsobu života a spoznala krajinu aj z inej stránky ako je tá dovolenková. 
A ako viete, v Januári odlietam do USA kde to bude zase o niečom inom a pravdepodobne, to bude tá najväčšia skúsenosť. 
Aj napriek tomu že neštudujem, tak som šľastná, pretože robím to, čo ma baví. Cestujem, blogujem, športujem a hlavne si plným svoje sny. A ku tomu vysokoškolský diplom veruže nepotrebujem. Bloggerka AnieSonge to na jej blogu opísala úplne presne slovami...
Nemám nič, ale mám všetko. 

Týmto článkom, som Vám chcela iba ukázať môj pohľad na vec. Hore spomenuté informácie samozrejme neplatia o všetkých študentoch a o všetkých školách, ale budeme ku sebe úprimní , bohužiaľ o väčšine áno. 
Čo sa týka mňa, vysokú školu v budúcnosti študovať chcem, zatiaľ však presný rok neviem. Jediné čo ohľadom mojej vysokej školy viem, že by som rada študovala mimo Slovenska so zameraním na mass media. Ku tomu sa však musím ešte doučiť písať čiarky, haha.
Trošku som sa rozpísala, takže verím, že sa Vám článok páčil a budem rada ak mi Vaše názory na vec napíšete do komentárov. 
See you soon ♥






  • Share:

You Might Also Like

17 komentárov

  1. Lundi uplne si to vystihla, je to presne tak. Ja son 1. Na gympli a uz teraz do mna hustia to ze by som sa mala zamerat na nieco co chcen robit v buducnosti, na aku skolu chcem ist...nikto nepochooi ze man 15 a sama neviem co chcem ..moji rodicua cedia ze na vysoku chcem ist, ale ci to tak bude aj o 4 roky, to nikto nevie..pretoze tak ako teba aj mna bavi cestovanie, spoznavanie novych krajin, novych oblasti je to nieco ci cloveka naolba 💞💞 clanok sa mi strasne paci, konecne sa niekto vyjadril aj k tomuto ❤❤ super Lindi 😍

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Úžasný článok! :) V niektorých veciach s tebou súhlasím. Domi Lap

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Super článok���� len máš tam menšie chybičky ako slovensko (S) , úprimný(í) ;) inak paráda :) milujem tvoje príspevky ����

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásny článok. Dokonale si to o tom štúdiu opísala. Aspoň polovica ľudí, ktorých poznám a vychodili vysoké školy dnes robí pásovú robotu, ktorú robia aj tí bez maturity s učňovkou. Každý si teraz dokáže urobiť nejakú vysokú. Síce viem, že po strednej by som chcela ísť na vysokú, takisto mass media alebo niečo podobné. A ak sa mi to nepodarí, radšej na žiadnu výšku nepôjdem, než by som mala študovať niečo čo ma nebaví.
    my blog : THE COLORFUL THOUGHTS

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Som naozaj veľmi rada, že si napísala tento článok, pretože je to vlastne niečo podobné, čo sa deje aj v mojom živote.
    Tento rok som začala študovať na UK v Prahe (je to škola, o ktorej mi doma hovorili odmalička, a akosi automaticky som nepremýšľala nad nejakými inými školami). Keď som však rodičom ukázala aké sa tam robia prijímačky na moju milovanú anglistiku, a ttaktiež aj štatistiky koľko z koľkých ľudí berp, prvé sa ma spýtali, či to zvládnem. A tak som začala pochybovať aj ja- čo bola moja najväčšia chyba. NIKDY O SEBE NEPOCHYBUJTE! Prihlásila som sa a nakoniec aj študujem odbor, ktorý je obsahovo síce celko fajn (aj keď mi to pripomína moje štúdium na gymnáziu- nie je to nič konkrétne a človek sám nevie, kam ide), ale už teraz viem, že do života mi to nič nedá, a v budúcnosti to nevyužijem. Presne ako si písala ty- urobila som tak kvôli rodičom (pretože je to UK) a kvôli tomu, že bolo ľahké sa na ten odbor dostať.
    Tiež chcem cestovať, spoznávať svet, nových ľudí a nové kultúry, nechcem zostať zastrčená tu v Československu, aj keď Česko je tiež o krôčik napred pred nami. Ale nie je to ten svet. Veľa ľudí mi hovorí, aby som to nevzdávala, a aby som sa v Prahe držala, pretože sa mi naskytla možnosť, o ktorej mnohí len snívajú, že tam sa mi otvárajú oveľa väčšie možnosti, než v našom malom meste, že tam sa mi otvára svet. Lenže to nie je celkom pravda, svet sa mi oveľa lepšie otvori vo svete, všakže hah? :)
    A tak ešte sama neviem, čo so mnou bude. Kedže som so štúdiom začala len teraz, povedala som si, že skúsim naozaj aspoň ten jeden semester, aby som sa mohla definitvne rozhodnúť, čo so mnou bude a kam budem smerovať. Nechcem stráviť 3 roky školou, ktorá mi nič nedá, nechcem zabiť tie roky, kedy by som mohla spoznávať samú seba a mohla svoju osobnosť tvarovať, len preto, že to odo mňa všetci očakávajú.
    Linda, naozaj ti veľmi pekne ďakujem nielen za tento, ale za všetky tvoje články (najmä tie o tvojich pobytoch a celkovo o tvojom živote), pretože mi veľa dávajú- hlavne vieru, že keď niečo niekto chce, dá sa to dosiahnuť, že nič nie je nemožné, keď si za tým človek ide, a hlavne, že aj na Slovensku to je možné. Nekomentujem veľa (tento komentár píšem už tretí krát, pretože na mobile sa mi 2x vymazal, ale mala som potrebu sa vyjadriť k tomuto článku, a tak ho píšem do tretice :D), no čítam každý tvoj článok, pretože ako som povedala, tvoj blog, život, a hlavne ty sama ma veľmi inšpiruješ, takže ešte raz veľké VĎAKA! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Super článok, presne si to vystihla. Veľmi sa teším, že si plníš cviky sny aj napriek názorom iných ľudí. Raz si tak splním svoje sny aj ja!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Super článok, súhlasím s tebou :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Super článok, úplne s tebou súhlasím. :) Síce mňa teraz skôr trápi kam na strednú, ale samozrejme aj to, čo bude potom. Výška sa mi hnusila aj pred tým než som si prečítala tvoj názor a teraz si ma v tom utvrdila. Keď už niekam na výšku, tak určite niekam do zahraničia, pretože by som tiež rada cestovala. Ale to je asi ešte ďaleko. Každopádne keby sa mi toto splnilo som najviac happy človek na svete :D Na akú strednú si chodila ty?

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Krásne si to napísala, netreba zabúdať na svoje sny, niekto má sen ísť na vysnívanú univerzitu, niekto má sen cestovať, všetko toto sú sny ktoré sa dajú dosiahnuť, len tí čo sa toho boja ti povedia, že to nedokážeš, ale už zo skúsenosti môžem povedať, že ten čo sa bojí . toho veľa v živote nedosiahne, všetko si vyžaduje len odhodľanie a tvrdú prácu a človek dokáže všetko. :) Držím ti palce ♥ xx

    OdpovedaťOdstrániť
  10. asi odveci otázka, neviem kde ti mam napísať, ale od vtedy ako si točila skincare acne rutinu, máš pleť už bez akné, či sa ti stále ešte vyrážky robia?

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Je super, keď si človek ide za svojím a proste si plní sny.
    Osobne som si tiež jeden vytýčila a ten sa dá získať iba ak ukončím vysokoškolské vzdelanie a to fyzioterapeut. Ibaže niektorí ľudia mi stále hovoria, že snívam, keď im predostriem svoje plány. A čo? Ja si proste pôjdem za svojim a verím, že sa tiež dostanem na cesty spolu s prácou, ktorá by ma bavila.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Hovoríš mi z duše! Minulý rok som začala chodiť na vysokú školu, konkretne univerzita komenského v Ba odbor sociologia,išla som tam kvôli tlaku rodičov, nech som na nejakej vysokej škole ,pričom môj sen boli vždy zvieratá, práca okolo nich a tak dalej a aj strednú som mala veterinu ale zvhladom na príjimačky, ktoré boli stavané pre gymnazistov(ťažká chemia ktorej sme sa my moc nevenovali a mne aj tak vôbec nejde ) som nemala šancu sa tam dostať tak som išla inde…no chodila som tam s nechuťou , nebavilo ma to, nevedela som sa ani učiť lebo to bolo celé len o biflovaní,čo je pre mňa nemožné kedže ja musím niečo pochopiť a až potom sa to viem naučiť, ale ak som niečo povedala mojimi slovami už to bolo zle a vela skúšok sa ani nedalo spraviť tak, že by som niečo chápala, jedine že sa to naučím od slova do slova..tak som skončila po prvych skúškach a rodičia nechápali hlavne mamina mi to vyčítala , že čo chcem v tejto dobe robiť bez vysokej školy , ako si nájdem prácu a tak dalej ale ja som si povedala že dosť, pôjdem si za svojim snom, čo je práca so zvieratami a odcestovanie mimo slovenska, priatel ma tiež za to vysmial, že to je nemožné splniť si svoje sny , že sa mám vzdať toho a radšej si nájsť stabilnú prácu tu na slovensku a nevymýšlať, to isté aj mamina ale ja som ich nepočúvala, ked si oni nechcú plniť svoje sny dobre ale ja sa ich nevzdám,, tak som si na začiatok len našla prácu v psom hotely, nie je to síce kto vie ako dobre platené ale aspoň tam získavam prax so psami, čo by som chcela v budúcnosti uplatniť ako cvičitelka psov…ide to pomaly ale pôjdem si za tým no rozhodne nechcem ísť na vysoku školu kde budem študovať niečo ,čo v živote nevyužijem a ani ma to nebaví, jedine ak by som sa dostala na veterinu :) viem, že som sa rozpísala ale strašne ma potešilo, že niekto to vidí podobne ako ja :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za každý komentár :)