Christmas holiday in Slovakia

By Linda Taylor - 15:15:00






Hello. Môj posledný týždeň bol trošku hektický, nakoľko som narýchlo dokupovala vianočné darčeky, robila záverečnú skúšku v škole a okrem toho všetkého som sa pomaličky pripravovala na odchod. Prvé dni bola taká klasika, práca, nákupy. Vyostrovať sa to začalo vo štvrtok keď som mala ráno skúšku. S pocitom že ma nič nemôže prekvapiť som napochodovala do školy , prekvapivo bez stresu. Teda aspoň dovtedy kým som sa nepostavila pred dvere a nevidela ako dievča pre do mnou už opúšťa triedu a je rad na mne. Vravím si že to dám , predsa som celý rok z triedy excelovala a konečne som spoznala aké je byť z tých najlepších v triede. Nemôže ma nič zlomiť! No ale to som asi zabudla na stress. Po pol hodine trápenia a rozprávania o svojich plánoch do budúcnosti som to konečne mala za mnou a víťazoslávne čakám na výsledky ako som obstála. Ani som nestihla vydýchnuť že to mám už za sebou a lektorka mi podáva ruku popraje mi krásne Vianoce a oznamuje mi že výsledky budú koncom januára. Vravím si fajn vydržím . 

Zvyšok dňa prebehol opäť v kľude ako aj ďalší deň iba s malým rozdielom že môj stres z blízkeho odletu sa začal zvyšovať. Letenky, lístky mi už ležali na stolíku založené v pase a tak som mala neustále na očiach svoj odchod. V piatok večer som si dávala dokopy veci ktoré si zoberiem keď mi v tom pípla sms. Kamarát z gymu si zmysel že ideme von. Prvých 10 minút som zahovárala pretože som bola unavená a vôbec sa mi nechcelo speakovať po anglicky ale nakoniec som predsa šla. Po jednom drinku sme sa rozhodli že mi ukáže Surrey Univerzity kde študuje. Mimochodom univerzita patrí medzi 3 najlepšie univerzity sveta čo sa týka vesmírnych technológií takže som sa dosť tešila. Bola už takmer noc  takže študentov som si moc neužila ale celkom som zmenila názor na svoju univerzitu v Nitre. Bola som totiž presvedčená o tom aká je veľká to som ale ešte nevidela univerzitný komplex vo vnútri ktorého premávajú autobusy. A aby nebolo všetko tak sa v tomto malebnom areály skrýval aj najväčší club v našom meste čo ma potešilo ale zároveň sklamalo pretože vstup je iba pre študentov univerzity. Po dvojhodinovom sedení v knižnici a sledovaní študujúcich azijatov (áno o 23:00 v piatok sedeli v knižnici a študovali), sme sa konečne vybrali späť domov. Ako sme prechádzali areálom univerzity spoločnosť nám robil chlap prezlečený za banán , tancujúci študenti alebo dokonca študenti ktorí sa rozhodli meditovať rovno pred vchodom do knižnice. O tom že som začala uvažovať nad štúdiom na anglickej univerzite asi vravieť nemusím. 
Na ďalší deň mi moja hostrodina pripravila anglickú štedrú večeru. Na tento deň som sa veľmi tešila pretože aj napriek tomu že som nemohla stráviť Vianoce v UK som si to mohla aspoň trošku priblížiť. 
Mali sme to ako taký formálnejší obed. Pred jedlom sme si otvorili svoje Christmas cracker z čoho som mala asi najväčšiu radosť. Vo vnútri som si našla sadu mini šrobovákov a vtip ktorému nikto nepochopil. Okrem toho sa vo vnútri nachádzali papierové korunky ktoré sme si nasadili na hlavu a hurá jedlo. Pochutnávali sme si na pečenej kačke, miniklobáskach, opekaných zemiakoch, varenej zelenine, pečených gaštanoch a nechýbali ani typické kelové ružičky. No poviem Vám že som sa naplnila až do plna ako sa na štedrú večeru patrí. Večer sme si ešte pochutnali na Christmas puding ktorý mne osobne až tak nechutil. 
Večer som strávila už len v spoločnosti mojej kamošky ktorá ma psychicky pripravovala na odchod domov. 
Prišiel pondelok ja som porobila čo treba a čas môjho odchodu sa blížil a ja som tomu ešte stále neverila. Je to prvý krát čo som ďalej od domu a tak som mala zmiešané pocity. A je to tu, posledné veci zbalené a ani neviem ako a už nastupujem do taxíku smer autobusová stanica. Po pol hodinovom meškaní autobusu ,som konečne nasadla a pustila sa do písania tohto článku . Doľahla na mňa však cestovná horúčka, môj tlak sa znižoval a tak s ukrutnými bolesťami hlavy vypínam notebook a sústredím sa viac na cestu. Po niekoľko hodinovej ceste v autobuse konečne prichádzam na letisko. Nejakú tú štvrť hodinku mi trvá zorientovať sa , ale všetko som úspešne zvládla a o niekoľko hodín som už otvárala dvere do svojej izby.
A čo dnes? Je streda a ja som sa konečne rozhodla dopísať tento článok, doma sa cítim ako votrelec, toľko vecí sa tu zmenilo že mi bude opäť chvíľku trvať kým si zvyknem. Na vianoce doma sa však neuveriteľne teším, pretože nech si vraví kto chce, čo chce, slovenské Vianoce sú tie najkrajšie !!:)

Anglická Christmas dinner

Krásny výhľad na nočné anglicko
Konečne s mojim miláčikom, nová izbička, obľúbené ranajky

  • Share:

You Might Also Like

3 komentárov

  1. Super napísaný článok :) Mohla by si urobiť novú room tour :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherný článok ako každý od teba :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem Vám za každý komentár :)